Kandidujem.

Nie je pre mňa ľahké vysloviť túto vetu iba ako marketingové oznámenie. Viem, čo verejná funkcia stojí. Viem, koľko rozhodnutí sa nedá odložiť, koľko konfliktov sa nedá obísť a koľko práce zostane ľuďom neviditeľnej, hoci bez nej sa nepohne ani škola, park, chodník či verejná budova.

A viem aj to, že dôvera sa po rokoch nedá jednoducho vypýtať späť.

Preto nekandidujem s vetou: pamätajte si, čo bolo. Kandidujem s otázkou: čo musí Nové Mesto zvládnuť teraz a počas ďalších dvadsiatich rokov?

Nevraciam sa do minulosti

Dvanásť rokov som viedol Nové Mesto. Zažil som dobré rozhodnutia, výsledky, na ktoré som hrdý, aj chvíle, keď by som dnes postupoval inak.

Samospráva ma naučila pokore. Dobrý úmysel nestačí. Nestačí ani správne rozhodnutie, ak ho ľudia nepoznajú, nerozumejú mu alebo sa o ňom dozvedia neskoro. Nestačí začať projekt. Treba ho pripraviť, zaplatiť, vysvetliť, kontrolovať a dotiahnuť.

Po odchode z úradu som získal odstup. A odstup človeku ukáže aj veci, ktoré v každodennom tempe nevidel dosť ostro.

Dnes by som viac vysvetľoval priebežne. Skôr by som zverejňoval podklady. Presnejšie by som pomenoval, kto za čo zodpovedá. A pri veľkých rozhodnutiach by som vytvoril jednoduchý verejný odpočet, aby ľudia nemuseli hľadať pravdu medzi desiatkami dokumentov.

To nie je odmietnutie mojej skúsenosti. To je jej zmysel.

Začínal som pri konkrétnych problémoch ľudí

Do komunálnej politiky som nevstúpil cez veľké heslá. Začínal som pri miestach, ktoré boli zanedbané, pri školách a škôlkach, ktoré potrebovali pomoc, pri ľuďoch, ktorí mali pocit, že sa o ich okolí rozhoduje bez nich.

Práve tam som pochopil dve veci, ktoré sa odvtedy nezmenili.

O ľuďoch sa nemá rozhodovať bez ľudí.

Nie až vtedy, keď je projekt prakticky hotový. Nie v poslednom povinnom termíne. Ľudia majú dostať podklady a priestor v čase, keď ešte môžu výsledok ovplyvniť.

A druhá vec:

Spoločné peniaze nie sú nikoho súkromným majetkom.

Každé väčšie euro musí mať verejný dôvod, zodpovednosť a výsledok. Nestačí povedať, že všetko prebehlo podľa predpisov. Človek má vedieť, čo sa kupuje, prečo sa to kupuje, kto to dodá, koľko to stojí a čo bude hotové.

Nové Mesto sa zmenilo. A zmenil som sa aj ja.

Dnes už nestačí riešiť iba to, čo sa pokazilo včera.

Horúčavy menia školské dvory, zastávky aj ulice. Prívalový dážď ukáže, kde sme vodu vyhnali namiesto toho, aby sme ju zadržali. Rast cien energií rozhoduje o tom, koľko zostane na školy a služby. Tlak výstavby preveruje, či samospráva vie chrániť verejný záujem. Starnutie obyvateľstva mení nároky na dostupnosť, bezpečnosť a starostlivosť. Mladí ľudia potrebujú dôvod zostať, nie iba výzvu, aby neodchádzali.

Preto hovorím o Pláne Nové Mesto 2026–2046.

Rok 2046 nie je únik do vzdialenej budúcnosti. Je to test dnešného rozhodnutia. Strom, ktorý nevysadíme dnes, nám o dvadsať rokov tieň nedá. Školu, ktorú nepripravíme včas, nedobehneme vtedy, keď už chýbajú triedy. Verejný majetok, ktorý necháme bez plánu, bude každý rok drahší a horší.

Čo chcem urobiť inak

Neponúkam predstavu starostu, ktorý všetko vyrieši sám. Tak samospráva nefunguje.

Ponúkam spôsob práce:

• problém pomenovať podľa konkrétneho miesta a ľudí, ktorých sa týka,
• oddeliť fakty od politických tvrdení,
• ukázať, kto má právomoc konať,
• pripraviť realistické možnosti,
• zverejniť cenu, termín a zodpovednosť,
• priebežne ukazovať stav,
• a otvorene povedať aj to, keď sa niečo nepodarilo alebo omeškalo.

Starosta má vedieť rozhodnúť. Ale dobrý starosta musí vedieť aj počúvať, vysvetľovať a niesť dôsledky rozhodnutia.

Nežiadam slepú dôveru

Rozumiem ľuďom, ktorí majú otázky. Rozumiem aj tým, ktorí si chcú najprv pozrieť fakty, plán, tím a spôsob financovania kampane.

Tak je to správne.

Nežiadam, aby ste zabudli na minulosť. Žiadam, aby sme ju hodnotili presne: čo sa urobilo, čo sa nepodarilo, čo bolo rozhodnutím starostu, čo výsledkom tímovej práce a čo sa z toho dá použiť dnes.

A potom ma posudzujte podľa toho, čo ponúkam teraz.

Neprichádzam vracať minulosť. Prichádzam použiť skúsenosť, aby Nové Mesto malo viac poriadku, bezpečia, odvahy a plánu.

Začnime jednou konkrétnou vecou

Nepotrebujem od Vás všeobecný súhlas so všetkým.

Napíšte mi jednu vec vo Vašej ulici alebo štvrti, ktorú treba:

• zmeniť,
• chrániť,
• alebo lepšie využiť.

Uveďte miesto. Povedzte, koho sa problém týka. A ak máte predstavu, napíšte aj to, čo by mohlo pomôcť.

Nové Mesto patrí ľuďom iba vtedy, keď ľudia dostanú skutočné miesto pri rozhodovaní.